Február 2011
P U S Š P S N
« Jan   Mar »
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28  
Najnovšie komentáre

    Archive for Február, 2011

    HRIECHY

    Sedem hlavných hriechov, ktorých sa ľudstvo nedokáže zbaviť.
    Sú to hriechy, s ktorými od dávnych čias bojuje cirkev a bojuje s nimi každý z nás.

    Podla katolíckej tradície sú to tieto hriechy:

    1.Pýcha (lat. superbia)

    2.Lakomstvo (lat. avaritia)

    3. Závisť (lat. invidia)

    4.Hnev (lat. Ira)

    5.Smilstvo (lat. Luxuria)

    6. Obžerstvo (lat. Gula)

    7. Lenivosť (lat. acedia)

    1. Pýcha- SUPERBIA
    Považuje sa za najnebezpečnejsí hriech.  Pýcha je vlastne márnomyselnosť spojená s pohŕdaním inými.
    V malom teologickom slovníku sa hvorí: Pýcha je nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí. Prototypom pyšných ľudí boli pokrytci a farizeji.Pyšní sa delia na dve skupiny: jedni sa vyvyšujú nad druhých a druhí strhávajú na seba niečo, čo ich prevyšuje. Ide vlastne o nezriadenú žiadostivosť po vyniknutí, ktorému sa vzdáva česť a pocta.

    2.Lakomstvo-AVARITIA

    Bujnosť, prepych, nenásytnosť, hrabivosť, osobný zisk, ale aj krádeže a úplatkárstvo. Vyznačuje sa túžbou získavať čo najväčší majetok a realizovaním tejto túžby. Z kresťanskej stránky je podľa textu z biblie je chamtivosť forma modloslužobníctva.

    Zatiaľčo niektorí majú problém porozumieť tejto súvislosti, je najčastejším vysvetlením, že lakomci si vážia hodnotu peňazí alebo majetku viac ako Boha. To môže byť tiež spojované s uctievaním zlatého teľaťa. Ďalším chápaním je, že slúžia chamtivosti, aby nazhromaždili čo najviac vecí, ktoré sa domnievajú, že sú cennosti a tým sa koncentrujú na vlastného boha a vytvárajú si hrdosť na tieto nazhromaždené cennosti a tým pádom sa koncentrujú na vlastné ego. BUDHISTI  veria, že chamtivosť je založená na nesprávnom chápaní spájania bohatstva so šťastím.

    3.Závisť-INVIDIA

    Význam slova invidia je pozerať so zlým úmyslom. Závisť je jedna z ľudských emocií, spočívajúca v túžbe po niečom, čo má niekto iný, a v snahe získať predmet tejto túžby, niekedy i za cenu zavrhnutiahodných činov. Spolu so žiarlivosťou  či nenávisťou patrí medzi konceptuálne ľudské emócie.

    Z hľadiska náboženského býva odsudzovaná ako hriech. Ak niekto sa snaží ponížiť druhého, teda zmenšiť jeho slávu, dôsledkom toho je vznik závisti voči tomu, s ktorým sa chce v sláve rovnať alebo ho dokonca predbehnúť. Toto sa deje medzi nie príliš od seba vzdialenými, lebo nikto, ledaže by malomyselný sa nesnažil rovnať sa v sláve alebo predbehnúť toho, ktorý je slávnejší než on. Napríklad všedný človek kráľa alebo kráľ všedného človeka, ktorý ho prevyšuje. Prečo nezávidí tým, ktorí sú veľmi ďaleko či miestne alebo časovo alebo stavom, ale závidí tým, ktorí sú mu blízki, ktorých sa snaží dostihnúť alebo predbehnúť. Ak sa tak stane, že ho lebo ich predbehne v sláve, deje sa to proti ich vôli a z toho vzniká smútok. A zvlášť, ak málo chýba a zdá sa, že sa toho dá dosiahnúť, tak sa o to usiluje. Ale ak je jeho úsilie márne prichádza smútok. A tu je to, že ctižiadostivci sú viac závistliví. A podobne aj malomyselní sú závistliví, nakoľko všetko považujú za veľké prekonanie seba. V knihe Jób 5,2b čítame:blázna hubí zasa rozvášnenosť, volnejšie preložené malého zabíja závisť.

    4.Hnev-IRA

    Nemenný postoj svätého a spravodlivého Boha k hriechu a zlu sa označuje ako jeho “hnev”. Nestačí chápať tento výraz len ako popis “nevyhnutného procesu príčiny a účinku v morálnom svete” alebo ako alternatívne vyjadrenie dôsledkov hriechu. Ide skôr o osobnú vlastnosť, bez ktorej by Boh prestal byť plne spravodlivým a jeho láska by poklesla na úroveň sentimentality. Boží hnev i lásku musíme popisovať ľuským jazykom. Viacmenej nie je nezvládnuteľný, výbušný alebo nárazový, ako býva ľudský hnev. Je rovnako trvalým a stálym prvkom v Božej povahe ako jeho láska.

    Hnev slabne ak trvá dlhšie, rovnako aj jeho príčina, lebo spomienka na bezprávie sa zdá menšia, keď je už len v spomienkach. Človek sa hnevá na neživé veci i na zvieratá v dôsledku obrazotvornosti, ktorá mu oznámi ublíženie, nie však z rozumu. Je päť znamení a účinkov hnevu: búšenie srdca, trasenie sa tela, červenanie tváre, zdrsnenie pohľadu, skrivenie úst a myseľ nevie čo hovorí. Hnev sa kloní k dvom smerom, t.j. k pomste a škodeniu, naproti tomu láska alebo nenávisť niekedy kloní sa len jedným smerom.Najľahšie je odporovať hnevu a bojovať proti nemu na chvíľu pre jeho nápor, než proti potešeniu a dychtivostiam, lebo naopak je to pri ďalšom trvaní. Hnevu je protiľahlá nejaká neresť, lebo nezriadený nedostatok hnevu, sa neprejavuje, nakoľko je nepomenovaná.

    5.Smilstvo-LUXURIA

    Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni “znh” a označuje mimomanželský pohlavný styk s “postrannou ženou”, t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15).
    Grécke slovo “porneia” môže v Novom zákone znamenať to isté čo cudzoložstvo (Mt 5,32; 9,19) alebo krvismilstvo ako v 1 K 5,1 a snáď aj Sk 15,20n. Apoštol Júda vo svojom liste v kap.7 myslí na prostitúciu, ktorej odstrašujúcim príkladom bola Sodoma a Gomora. Prvá kniha Kráľov v 6,9 hovorí, že smilníci a cudzoložníci, ktorých stavia na rovnakú úroveň s modlármi, nedosiahnu kráľovstvo Božie. Ježiš hovorí, cudzoložstvo a smilníctvo vychádzajú zo skazeného srdca človeka (Mk 7,21n) a smyselný pohľad na ženu prehlasuje za vykonané cudzoložstvo (Mt 5,27n).
    Kresťanská etika, podobne ako Katechizmus Katolíckej cirkvi zahŕňa pod pojem smilstvo akékoľvek zneužívanie sexuality. Vychádza zo známej histórie stvorenia človeka ako muža a ženu. V tomto akte nešlo vôbec o numerické prekonanie samoty, ale o účelovosť. Išlo o doplňujúce spojenie dvoch bytostí Toto spojenie neprinieslo len psychologické plody (prekonanie samoty), ale aj ontologické (vznik nového života). Z toho plynú pre človeka dve úlohy- dať a prijať spoločenstvo, ako aj prijať jeho dôsledky (úlohu spolutvorcu nového života). Šieste prikázanie stráži plnenie týchto úloh. Vzhľadom na to, že prírodzená náklonnosť k sexualnej aktivite neodpovedá vždy vydarenej ľudskosti a humánnej sexualite, ale vedie k strate “ľudskej tváre” je žiadúce, ba nutné, aby bola regulovaná istými pravidlami, ktoré slúžia integrovaniu sexuality do osoby. K ľudsky vydarenej sexualite nepatria formy, ktoré neumožňujú slobodné darovanie seba- znásilnenie, darovanie sa druhej osobe- masturbácia dar života- homosexualita. Záverom je potrebné zdôrazniť, že eticky významný nie je iba čin, ale aj dobrovoľné myšlienky a žiadosti, ktoré naň pripravujú.

    6.Obžestvo-GULA

    Obžerstvom sa rozumie nemierne jedenie a pitie. Preto sa dnes, ale už aj v stredoveku na označenie tohto hriechu, ktorým si vážne poškodzujeme svoje zdravie a znepríjemňujeme spoločenské prostredie, používal výraz nemiernosť. Podstatou tohto hriechu nie je len nezriadené jedenie a mrhanie jedlom, ale v istom zmysle aj širšie poňaté nesprávne oddávanie sa nesexuálnymslastiam. Pod pojem obžerstva môžeme zaradiť aj drogovú  závislosť, workoholizmus a podobné. Apoštol Pavol v liste Rimanom 13,13,  píše: “Žime počestne ako vo dne; nie v hýrení a opilstve, nie v smilstve a necudnosti, nie vo svároch a žiadostivosti”.
    Opilosť sa často využíva za cieľom dostať príslušného človeka do stavu, kedy je možné s ním ľahko manipulovať, obyčajne smilstvu predchádza opilstvo. V 1. Knihe Mojžišovej čítame ako svojho cieľa dosiahli Lotove dcéry: ” Nuž opime nášho otca vínom a spime s ním, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo”, nuž dali mu na tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojim otcom. On však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala,….”

    7.Lenivosť-ACEDIA

    Proti Božej láske sa možno prehrešiť rozličnými spôsobmi. Napr. lahostajnosťou, ktorá zanedbáva alebo odmieta brať do úvahy Božiu lásku. Neuznáva jej iniciatívu a popiera jej silu. Ďalej je to nevďačnosť, ktorá zabúda alebo odmieta uznať Božiu lásku a odplácať sa jej láskou za lásku. Treťou možnosťou je vlažnosť, je to váhanie alebo nedbanlivosť pri odpovedi na Božiu lásku a môže zahŕňať odmietnutie oddať sa podnetu lásky. Potom je to znechutenosť (acedia) alebo duchovná lenivosť, ktorá zachádza až do odmietnutia radosti, ktorá pochádza od Boha, a do odporu proti Božiemu dobru. Poslednou nečnosťou je nenávisť voči Bohu, ktorá pochádza z pýchy. Protiví sa láske Boha, ktorého dobrotu popiera, a odvažuje sa mu zlorečiť ako tomu, ktorý zakazuje hriechy a ukladá tresty.

    Je hriechom, keď niekto pohŕda túžbou po kresťanskej dokonalosti a ešte väčším hriechom je, ak pohŕda pozvaním, ktorým nás Pán k tejto dokonalosti vyzýva. Neznesiteľná je bezbožnosť ak sa pohŕda nielen radami, ale aj prostriedkami, ktoré nám Pán ukazuje, aby sme pomocou nich dosiahli dokonalosti. V našom prípade ide o pohŕdanie sviatosťami, zvlášť sviatosťou zmierenia a Sviatosťou oltárnou, svätou omšou, Sv. písmom a učením Cirkvi.
    Aj keď kresťania nemôžu a nemusia všetky rady zvlášť nasledovať, predsa ich každý musí všetky milovať, pretože všetky sú veľmi dobré. Božiu radu nemôžeme odmietnuť alebo znevažovať bez toho, že by sme si mysleli, že Boh nám zle poradil. Toto sa môže premeniť na rúhanie. Svoju lásku dostatočne osvedčujeme ku všetkým radám tým, že verne zachovávame tie z nich, ktoré sa hodia pre naše okolnosti pri budovaní našej dokonalosti. To však neznamená aby sme odmietali ostatné Božie rady, pretože tým by sme odmietali samotného Radcu. Ak milujeme niektorú evanjeliovú radu, pretože ju dal Boh, nemôžeme to urobiť ináč, len tak, že dôsledne milujeme aj ostatné evanjeliové rady, pretože ich dal Boh. V jednotlivých radách sú rôzne stupne dokonalosti. Čnosti majú určité pole svojej dokonalosti. Obvykle nie sme povinní ísť až ku krajnej hranici. Stačí, ak dôjdeme v konaní tejto čnosti tak ďaleko, aby sme ju skutočne mali. Pokračovať v čnosti je rada. Skutky hrdinskej čnosti nie sú obvykle prikázaním, ale len radou. V konaní skutkov hrdinskej čnosti spočíva dokonalé nasledovanie Krista.


    CHRISTIAN LOUBOUTIN

    Určite ste o ňom už počuli. On je ten, čo dal do tópanok umenie a energiu.

    Muž, ktorý od detstva chcel navrhovať topánky a svoj prvý butik otvoril v deväťdesiatych rokoch, no legendárnu červenú farbu podrážok aplikoval do svojich diel až neskôr a bolo to viac menej náhodou. Keď raz sedel s novým párom topánok v ruke pred jednou so svojich prehliadok niečo mu na nich chýbalo. Energia. Jedného dňa však pozoroval svoju ekretárku, ktorá si lakovala nechty výrazným červeným lakom. Zobral jej hoa natrel ním podrážky na topánkach.A jedinečnosť bola na svete. ;) Od roku 1992, sú teda červené lakované podrážky jeho vlastný podpis. O ochrannú známku požiadal až v roku 2007 a odvtedy nikto iný červené podrážky používať nesmie… Zatiaľ čo iní módní návrhári investujú milióny do svojich reklamných kampaní. Christian Louboutin už dávno nemusí. Jeho topánky na najvýznamnejších ženách sveta robia reklamu samy za seba. Sú na prvý pohľad rozoznateľné, nezabudnuteľné a hlavne pohodlné, aj napriek svojim vysokým podpätkom.

    Jeho obchody po celom svete sú štýlové a doslova praskajú vo švíkoch. Jeho najlepšie klientky nakupujú 500 párov naraz.

    Sám o svojich slávnych červených podrážkach Christian Louboutin povedal:. Chcel som prelomiť nudu na čiernych a béžových podrážkach, a preto sú moje všetky červené. Je to moja značka a som na ňu pyšný. Som muž červených podrážok.“
    =)